LIMA, CUSCO, INKA TRAIL, MACHU PICCHU

Vysoko polozene Cusco, tajuplny Inka trail a legendami opradene Machu Picchu. Co viac si dobrodruhovia ako my mozu zelat…

Budicek o 3:00, presun na letisko, vyzdvihnutie batoziny a ide sa… Skore vstavanie nie je nic pre nas takze let o 5:40 rano bol pre nas uplny zabijak ale zmakli sme to. Po 5 hodinach letu pristavame v hlavnom meste Peru. Cakali sme, ze oproti Rio de Janeiro tu bude chladnejsie ale Lima nas privitala este vacsim vypekom. Mali sme tu mat len 2 hodinovy stopover ale kedze v Cuscu bola burka tak nam let este o hodinu posunuli. Potom este 1,5 hodky v lietadle a pristavame v Cuscu. Berieme taxik s dvomi Spanielkami a za 15 minut sme v centre kedysi hlavneho mesta Inkskej civilizacie. Hned po zacekovani do hotela sme sa trochu najedli, osviezili a vyrazili do mesta.

Kedze Cusco je vo vyske asi 3400m zacala na nas pomaly doliehat vyskova nemoc. Vela vody, nejaka cola alebo kavicka ale hlavne kokovy caj, na ktorom tu ficia domaci aj turisti a ste schopni fungovat aj takto vysoko… Mali sme z toho trochu obavy lebo sme o vyskovej nemoci citali vselico mozne ale zvladali sme to celkom v pohode, asi aj vdaka tomu, ze mame zlezenych zopar tatranskych a fatranskych konciarov… Pre horsie stavy tu vsak maju v hoteloch a restauraciach pripravene kyslikove bomby. Co i len mensie stupanie vsak hned pocitite tlakom v hlave a lapanim po dychu. Dobre je, ze pred Inka trailom na Machu Picchu mame v Cuscu 4 dni na aklimatizaciu, takze by sme mali byt v pohode.

Vecerne Cusco nas hned dostalo. Historicke mestecko ma svojsky styl a nenormalne to tu zije… Vsetko hyri sytymi farbami, ktore Peruanci ocividne zboznuju a vidiet to najma na obleceni v obchodoch a mensich bazaroch, ktore su tu na kazdom rohu. Trochu sme vyhladli tak sme sa vybrali najst nejaku sympaticku restiku. Peruanska kuchyna zaziva v poslednych rokoch obrovsky boom po celom svete tak sme sa uz nevedeli dockat kedy ju ochutname. Nebudem vas tu nudit a opisovat co vsetko sme jedli ale jedlo je tu naozaj vynikajuce a za velmi dobre ceny. Prvy den v Cuscu uspesne za nami, tesime sa na dalsi…

Cusco

Dnes sme si trochu privstali aby sme sa pomaly dostali do rytmu so skorym vstavanim, ktore nas bude cakat na Inka traily a vyrazili sme do mesta. Za par minut sme boli na Plaza de Armas, hlavnom namesti Cusca. Pekne upravene namestie s mnozstvom obchodov, restauracii a kostolov je vzdy plne ludi a skoro kazdy den sa tu konaju oslavne sprievody a tance. Navstevu chramov odkladame na neskor a smerujeme do infocentra. Mlady chalan s perfektnou anglictinou nam dal sikovnu mapu a zopar dobrych tipov co vidiet.

Pobrali sme sa teda najprv do znamej stvrte San Blas. Bohemska stvrt s malym namestim a fontanou je taka mensia kopia Parizskeho Montmartru. Zopar spiritualnych stankov so suvenirmi, muzeum, galeria a niekolko hipisakov predavajucich obrazy, naramky, oblecenie a vselijake bylinky. Nie je to daleko ale je tam mierne stupanie, ktore cloveka hned zadycha. Este sa budeme musiet trochu aklimatizovat aby si telo privyklo, ze nebude dostavat taky luxusny pridel kyslika ako v Europe… Na zotavenie sme zapadli do malickej cajovne, stiahli sme jeden caj a vyrazili smerom nahor na vyhliadku nad mestom. Opat strme stupanie ale netrvalo dlho a ocitli sme sa pri chrame Templo de San Cristobal odkial bol paradny vyhlad s celym Cuscom ako na dlani. Ked sme sa potom obzreli za sebou sme na nedalekom kopci zbadali bielu sochu Krista, trochu mensiu kopiu z Ria.

Ten caj nas musel dobre nakopnut lebo sme sa rozhodli, ze aj ked je to vysoko tak tam vylezieme. Po par krokoch nam ale nebolo vsetko jedno a mysleli sme, ze to vzdame. Vystup na Rysy bol proti tomuto uplna balada. Slnko nenormalne pieklo a este k tomu vyslap po strmych schodoch v tejto nadmorskej vyske… Kazdych 5 minut sme rozdychavali, este stastie, ze sme mali so sebou dostatok vody… Napokon asi po 20 minutach sme to zmakli a boli sme radi lebo tam hore to fakt stalo zato. Mensia zahrada s rovnomerne vysadenymi stromami v strede ktorej sa vynima biela socha Krista. Vedla nej su postavene dalsie tri krize a atmosferu tohto miesta este dotvarali dve starsie peruanky v krojoch pasuce mlade lamy, ktore tu vsetci chovaju ako domace zvierata.

Po chvili vrcholoveho oddychu sme sa vybrali naspat dole strmymi schodami ale to uz bola uplna pohodicka. Este sme sa trochu potarali po San Blase a vratili sa do stmievajuceho sa centra mesta. Potom uz nasledovala vecera v pravej peruanskej restauracii, ktoru nam odporucil jeden znamy a jedlo bolo naozaj vynikajuce. Uz chapem preco je peruanska kuchyna povazovana za jednu z najlepsich na svete. Vyskusajte a uvidite…

Cusco

Dnes sme sa rozhodli ist na obhliadku mesta so sprievodcom aby sme sa nieco dozvedeli aj o historii Cusca. Nas sprievodca Luis, student archeologie bol dost v obraze co sa tyka pamiatok a historie Inkskej kultury takze ta obhliadka mala naozaj stavu. Zacali sme na Plaza de Armas, ktorej dominuje katedrala, v ktorej sa nachadza znamy Da Vinciho obraz Posledna vecera ale trochu upravenym na peruansku historiu. Namiesto vina maju apostolovia v kalichoch peruansky hroznovy napoj a namiesto chleba jedia pecene morca Cuy – peruanske narodne jedlo.

Potom sme sa vybrali ku chramu Templo de San Cristobal, pri ktorom sme uz boli vcera ale trasa viedla inymi ulickami. Odtial sme sa odviezli autobusom k bielej soche Krista a Inkskym ruinam pevnosti Sacsayhuaman, ktora bola vyznamnym duchovnym centrom Cusca. To co momentalne vidno je vraj asi len 20% z toho ake to bolo za cias Inkov. Vraj tam v tom case byvalo okolo 10.000 ludi takze tato pevnost musela byt obrovska. Jeden z najvacsich kamenov v tejto pevnosti vazi okolo 300 ton takze doteraz nikto nevie pochopit ako sa tam taketo tazke balvany dostali.

Dalsou zastavkou bol obchod s oblecenim z alpaky kde sme sa obcerstvili cajom a  veduci nam potom vysvetlil sposob farbenia vlny a jej nasledne spracovanie az po finalny produkt. Odtial naspat autobusom ku chramu Templo de San Cristobal a potom peso dole druhou stranou do stvrti San Blas. Ako bonus nas Luis na zaver prekvapil gratis ochutnavkou Pisco sour, co je najoblubenejsi a najznamejsi peruansky alkoholicky drink. Paradne zakoncenie tejto obhliadky. Na zaver sme sa este vybrali do Muzea cokolady, ktore uz z dialky nenormalne dobre rozvanalo tak sme sa teda rozhodli nazriet dnu a dobre sme urobili.

Cusco

Nas pobyt v Cuscu sa pomaly chylil ku koncu a tak sme sa rozhodli, ze si posledny den urobime uplnu pohodovku. Rano sme zacali navratom do Muzea cokolady. Nieze by som bol nejaky velky fanusik cokolady ale uz ta vona nas dostala. Vstup je zdarma a hned pri vstupe nas odchytila jedna zo sprievodkyn, ktora nam vysvetlila, ze na 1.poschodi je historia a vyroba cokolady, ktoru si mame ist obzriet a potom sa vratit ku nej. Ona nam medzitym pripravila zopar cokoladovych vzoriek na ochutnanie. V zivote som nevidel tolko moznych kombinacii cokolady so vsetkymi moznymi druhmi ovocia aj zeleniny, orechov, chilli paprik a neviem coho este. Po nich nasledovali vselijake cokoladove likery opat s roznymi kombinaciami od vymyslu sveta, no nedajte si… Na zaver sme si este dali kavu, ktoru sme si vychutnali na modrom balkone s paradnym vyhladom na blizke namestie Plaza Regocijo.

Po tomto sladkom zaciatku dna sme sa vybrali na trh Artesanal Mercado. Je to obrovska trznica so vsetkym moznym asi 15 minut peso z centra. Najdete tu uplne vsetko cez jedlo, ryby, syry, zeleninu, ovocie az po oblecenie ale za ovela nizsie ceny ako v centre. Pol dna uslo ako nic a tak sme sa pobrali naspat lebo vecer nas uz cakal brifing v agenture pred zajtrajsim odchodom na Inka trail. Nas sprievodca Orlando nam dal zakladne informacie ako bude 4-dnovy pochod po legendarnej ceste Inkov prebiehat a kedze cas odchodu bol nastaveny na 5:30, isli sme sa radsej rychlo zbalit a spat.

1.den – Inka trail

Budicek pred piatou, rychle nahodenie vakov a odchod. Na Plaza de San Pedro uz cakal autobus, ktory nas mal odviezt na miesto zaciatku treku. Cesta z Cusca trvala asi 2 hodky, pocas ktorych sme sa zastavili v jednej z miestnych komunit kde sme mali vydatne ranajky a na dalsej zastavke v Ollytayntambo sme este vyzdvihli zopar nosicov a pokracovali do maleho mestecka Piskakucho na 82km kde zacinal nas trek.

Nasa skupina pozostavala zo 16 ludi, vacsina Americanov, 1 Sved, 1 Nemec, 1 Anglican, 1 Spanielka, 2 Kanadanky a my dvaja pre nich z exotickeho Slovenska. Samozrejme, ze nam do papierov napisali Slovenia ale co uz… Po prichode do Piskakucha sme si vyzdvihli batozinu, desiatu v balicku a vyrazili na pochod. Este jedno hromadne foto nasej skupiny so sprievodcami pri hlavnej tabuli Inka trailu a boli sme pri 1.checkpointe. Tam nam potvrdili papiere o vstupe do narodneho parku, skontrolovali pasy a potom sme uz konecne mohli prekrocit divoku rieku Urubambu cez most a zacat nas trek.

Normalne som sa uz nevedel dockat kedy zacneme slapat do kopcov. Po asi hodine stupania nas cakala obcerstvovacia zastavka v dalsej z miestnych komunit, ktora vyzerala ako mala tropicka zahrada. Domaci nas uvitali cerstvym plodmi Tuna z nedalekych kaktusov, ktore su tu na kazdom kroku. Oranzove plody boli vynikajuce a chutili asi ako oranzovy melon. Presne toto sme potrebovali na osviezenie. Potom nasledoval asi 2-hodinovy vystup nadhernou krajinou obkolesenou vysokymi kopcami zatravnenymi az po vrch.

Na konci tohto vystupu nas uz cakal obed. Na nasu 16-clennu skupinu pripadalo asi 20 ludi, ktori pozostavali z kuchara, jeho asistentov, nosicov a 3 sprievodcov. Teraz trochu k jedlu. Nechcem to tu nejako plamenisto opisovat ale to co nam kuchari pripravili pocas celeho 4-dnoveho treku bola uplna fantazia. Ti chlapi uplne carovali a nechapali sme odkial sa beru tie fantasticke jedla na stole pred nami. Obedy aj vecere sa vzdy zacinali teplou polievkou s quinoou, pokracovali roznymi avokadovymi salatmi a koncili hlavnymi chodmi ako alpaka, morcacina a rozne druhy masa s prilohami. Mali sme v skupine aj dvoch vegetarianov a pre nich pripravovali jedlo zvlast.

Na pitie sme mali caje na travenie ako Muna caj alebo zelerovy caj. Proste paradny servis… Po obede sme este asi 2 hodiny pokracovali vo vystupe az kym sme dorazili do nasho prveho kempu Wayanana vo vyske 2600m. V kempe nas uz cakali rozlozene stany takze sme len vhupli do spacakov a prvy 8km den treku bol uspesne za nami.

2.den – Inka trail

Budicek 5:30, zbalenie veci a odchod. Dnes nas cakal narocny vystup s prevysenim vyse 1300m a prekonanim najvyssieho bodu celeho Inka trailu – Dead woman’s pass vo vyske 4215m. Spociatku sa islo dobre ale so stupajucou vyskou uz bolo citit tlaky v hlave a aj dychanie uz bolo narocnejsie. Napokon sa nam to vsak vsetkym podarilo a na vrchole sme si v hustej hmle dopriali zasluzeny odpocinok. Potom uz nasledovalo len stupanie do doliny do nasho druheho kempu. Kedze ten sa nachadzal vo vyske asi 3600m bolo tam aj citelne chladnejsie. Tento vystup dal vsetkym poriadne zabrat takze aj inak vzdy hlucne a dobre naladene Americanky boli po tomto vystupe pekne zvadnute…

Kuchari ako odmenu pre nas, ze sme to vsetci zmakli, pripravili specialny a musim povedat, ze vynikajuci caj s roznymi druhmi ovocia, ktory chutil asi ako nase varene vino. No a sprievodcovia zase pre zmenu zohnali po ceste chutny peruansky rum, takze sme si na dobru noc srkali vesely cajik… Najtazsi usek treku s najvyssim prevysenim a celkovou dlzkou 12km uspesne zvladnuty.

3.den – Inka trail

Budicek ako vzdy 5:30, ranajky a uz opat vyrazame strmo hore. Na tento den sme sa uz velmi tesili nielen kvoli tomu, ze sme boli coraz blizsie k Machu Picchu ale hlavne preto, ze tato cast prechadzala dazdovym pralesom s rozmanitou faunou a florou a mnozstvom Inkskych ruin. Ako nam bolo povedane odtialto zacinalo az 95% pochodu po originalnych Inkskych schodoch. Tato cast tury nebola taka strma ako ta vcerajsia ale bola najdlhsia (16km). Treti den Inka trailu patri medzi najoblubenejsie useky sprievodcov hlavne kvoli tomu, ze prechadza uz spominanym dazdovym pralesom. Hned ako sme do neho vstupili, sme pochopili preco.

Clovek sa tu citi ako v dobrodruznom filme. Vsade naokolo su rozne druhy kvetov, hlavne orchidei a k tomu este vsetky mozne zvuky, zvierata, jaskyne, previsy a mach nad hlavami s neustale kvapkajucou vodou… Proste nadhera. Obed bol na vysokej vyhliadke kde sa paslo niekolko lam a po asi pol hodinovej sieste sme sa opat dali na pochod. Pred zotmenim sme dorazili do nasho posledneho kempu tesne pred vstupom do parku Machu Picchu a na zaver pochodu nam kuchari pripravili rozluckovu tortu. Potom sme sa uz pobrali spat lebo na druhy den nas cakalo este skorsie vstavanie.

4.den – Inka trail

Posledny den pochodu je najkratsi usek (7km) ale kvoli roznym obmedzeniam a aj kvoli tomu aby trekeri prisli ku vstupnej brane do Machu Picchu pred otvorenim, bolo treba vstat uz o 3:30 rano. Po asi hodinovom presune sme prisli k Brane slnka (Sun gate), ktora je oficialnym vstupom do Inkskeho mesta a odkial uz vidno samotne Machu Picchu. Bolo trochu zamracene a hned zrana sme vychytili aj mierny dazd ale po case sa mraky rozostupili a zacalo svietit slnko. Nato, ze sme boli este stale v dazdovom obdobi nam pocasie paradne vyslo. Az na tento posledny asi hodinovy dazd nam pocas celeho treku poriadne pieklo… Takze je to tu a konecne prichadzame na legendarne Machu Picchu.

No, ako opisat nieco co sa ani opisat neda. Dobre teda, pokusim sa… Tu fotku sme uz vsetci videli aspon 100 krat ale to co vas caka ked Machu Picchu zbadate na vlastne oci po prvy krat, tak na to sa fakt neda pripravit. Niekto si povie, ze su to len stare ruiny jedneho mesta niekde vysoko v kopcoch ale ten pohlad na dokonale postavene mesto jednou z najvyspelejsich civilizacii aka kedy existovala, je uplne ohromujuci. Cela ta sceneria precizne opracovanych kamenov na domoch leziacich na syto zelenych terasach, v pozadi s majestatne stojacou horou Wayna Picchu je ako z rozpravky. Treba to zazit a vidiet na vlastne oci.

Par ludi v nasej skupine malo vystup na Wayna Picchu zabukovany uz na dnes a ja som bol rad, ze sme to dali az na druhy den. Mali sme tak dostatok casu vsetko sa dozvediet o historii Macu Picchu od nasich sprievodcov a aj si toto historicke miesto poriadne obzriet. Mozem len potvrdit to o com som dovtedy len cital, ze vsetky kamene drzia na sebe bez akehokolvek spojiva co malo zamedzit rozpadu budovy pri castych zemetraseniach a taktiez mozem potvrdit aj to, ze vacsina kamenov je opracovanych tak dokonale, ze sa medzi ne nevmesti ani len steblo travy. Ano, je to tak. Klobuk dole pred tym ako to Inkovia urobili…

Medzi najznamejsie budovy patri Chram slnka, Observatorium s posvatnym kamenom Intihuatana, Chram troch okien s kamenom rovnodennosti, Hlavny chram a Straznica. Inkovia tu mali aj dokladne premysleny zavlazovaci system, ktory funguje doteraz a na jednej z plosin v strede komplexu sa dokonca nachadza mala zahradka kde sa pestuju chranene rastliny, stromy a dreviny.

Ked sme si uz vsetko pochodili, vybrali sme sa az na samy vrch odkial viedla cesta k starobylemu Inkskemu mostu, ktory bol kedysi dalsim vstupom do Machu Picchu. Hned na vrchu sa k nam prihovoril starsi parik z Moravy, ked nas zacul rozpravat sa a bolo celkom fajn trochu si pokecat skoro v domacej reci. Pan s manzelkou sa tiez trochu tarali po svete a mali celkom slusne zbehane Peru aj Boliviu. Po rozluceni sme uz pokracovali k samotnemu mostu, ktory je vzdialeny asi 20 minut a je odtial uzasny vyhlad na cely kanon s huciacou Urubambou daleko dole.

Potom sme sa vratili naspat a kedze sa blizil cas nasho posledneho obeda, zobrali sme si autobus dole do turistickeho mesta Aguas Calientes kde sme sa mali naposledy stretnut s celou nasou skupinou aj so sprievodcami. Cesta autobusom dole trva asi 20 minut ale stoji 12USD takze kto chce trochu usetrit moze to zliezt peso. Vedu tam strmsie schody peknou prirodou a za hodinu a pol ste v centre Aguas Calientes.

Mesto je zname liecivymi termalnymi pramenmi a pobyt v nich najma po Inka traily vrele odporucam. Z namestia tam cesta trva asi 15 minut strmo hore popri mnozstve obchodov a restauracii. Vo vnutri je asi 10 bazenov s teplou az horucou vodou a kedze je to pod sirym nebom mate paradny vyhlad na okolite kopce. Behom sekundy som bol v plavkach a potom som sa uz len clapkal v teplej vode a snazil sa vstrebat vsetko to co sme v tento uzasny den zazili…

Vystup na Wayna Picchu – navrat do Cusca

Hned po ranajkach sme nasadli do autobusu a vyviezli sa klukatou cestou k Machu Picchu. Bolo fajn, ze sme si mohli cely areal este raz pozriet a ako bonus k tomu bol aj vystup na Wayna Picchu. Pre tych, ktori nevedia je to ten vysoky kopec na fotke za samotnym mestom Machu Picchu. Ak sa tam niekedy vyberiete, odporucam tento vystup zabukovat v predstihu lebo maximalny pocet je limitovany na 200 ludi a vystupy su len dva za den. Nas vystup bol naplanovany na 7:00 a aj ked sme museli kvoli tomu skor vstavat, vobec nam to nevadilo lebo sme mali po nom este dost casu na Machu Picchu a mohli sme si prezriet aj ostatne casti, ktore sme vcera nestihli.

Vystup na Wayna Picchu je zazitok sam o sebe. Po ceste sme opat videli rozne druhy orchidei, masozrave rastliny a dokona aj lesne jahody. Je to strmy vystup ale my dobre rozmakani z Inka trailu sme to zvladli asi za 40 minut. Cely cas sme isli v hmle a dufali, ze kym vyjdeme na vrchol sa ta hmla rozplynie. A tak aj bolo, po chvili cakania sa pocasie umudrilo a nam sa naskytol nadherny vyhlad na Machu Picchu tentoraz vsak z opacnej strany. Tento pohlad len tazko cloveka omrzi a keby to sprievodcovia na vrchole neregulovali a nenutili ludi pokracovat v ceste dalej tak tam sedime asi az doteraz…

 

Ucastnik cestovatelskeho festivalu Cestou Necestou 2018 s prezentaciou o Peru + Inca trail

Celkove naklady: 20 noci (Brazilia + Peru (Inka trail) + Bolivia):  £1720.00 

(Ceny za Marec 2015)

Vdaka za precitanie clanku. V pripade akychkolvek otazok, navrhov alebo postrehov budem rad ked mi ich napisete dole do komentov.