LA PAZ, UYUNI, COLCHANI, SALAR DE UYUNI

Najvacsia solna pust na svete so zrkadlovym efektom, s obrovskymi kaktusmi a solnymi hotelmi v nadmorskej vyske skoro 5000m? Viac nam uz nebolo treba…

Odlet z Cusca – Prilet do Uyuni

Z peruanskeho Cusca do bolivijskeho hlavneho mesta La Pazu (mimochodom Bolivia asi ako jedina krajina ma dve hlavne mesta, La Paz a Sucre) sme prileteli na obed a napokon sme zistili ze nas poobedny 2x zmeneny let bol napokon zruseny a museli sme cakat na vecerny let do Uyuni. Taketo veci su v Juznej Amerike uplne bezne takze je dobre sa na to vopred pripravit a mat urcitu casovu rezervu. Do tretice vsetko dobre a po kratkom asi 45 minutovom lete pristavame v malom pustnom mestecku Uyuni. 3-dnovu turu na Jeepoch sme mali buknutu az na druhy den ale museli sme sa este dnes poponahlat do agentury vsetko potvrdit a zarezervovat. Nastastie komunikacia s nimi bola perfektna a este na letisku v La Paze nam potvrdili, ze na nas v office pockaju. Po prilete sme vsetko vybavili a mohli sa uz tesit na zajtrajsi vylet.

1.den pustneho tripu – Salar de Uyuni

Uyuni je v podstate male zaprasene pustne mesto ako z westernovych filmov a keby sa nenachadzalo pri najvacsej solnej pusti sveta Salar de Uyuni, tak o nom doteraz nikto nic nevie. Kedysi bolo zname tazobnym priemyslom ale dnes uz zije iba z turizmu. Do agentury Red Planet Expedition sme prisli pred obedom, zbavili sa nepotrebnych veci a zvysok nalozili na “nasu” 4×4 Toyotu Landcruiser a vyrazili do puste. Salar de Uyuni je s rozlohou 10.000 km2 najvacsia solna pust na svete. Je 10x vacsia ako jazero Titicaca a uz to sa nam z lietadla zdalo ako mensie more.

Nastastie vdaka pocetnym zrazkam je to obnovitelny zdroj a ako nam bolo povedane rocny prirastok soli je 1 cm, co sa moze zdat malo ale vzhladom k velkosti puste je to slusne cislo. Odhady hovoria, ze na pusti sa nachadza asi 10 miliard ton soli, z ktorej bolo doteraz vytazenych asi 25 tisic ton a keby mala Bolivia trochu lepsie vztahy s Chile a tym padom aj pristup k moru, urcite by bola najvacsim vyvozcom soli na svete.

Nasou prvou zastavkou po kratkej jazde bol vlakovy cintorin. Je to miesto kde su pozostatky vlakov a vagonov, ktore tam ostali napospas osudu po skonceni s tazbou. Chvilu sme si tam zablbli, pofotili sa a odchod.

Dalsou zastavkou bolo male solne mestecko Colchani, kde sa vytazena sol spracovava a bali a kde domaci predavaju vselijake vyrobky a suveniry zo soli ale aj oblecenie z alpaky. Po navsteve solnej fabriky uz nasledoval obed. Boli sme radi, ze sa pokracuje v nastupenom trende z Inka trailu lebo aj tu bolo jedlo  vynikajuce. Viac ako to ma vsak zajali priestory kde sme jedli. Velka miestnost, v ktorej bolo vsetko zo soli. Stol aj stolicky zo solnych kvadrov, prekryte malymi poduskami z koze alpaky a dokonca aj postele a steny boli vytvorene zo solnych kvadrov.

Po obede nas uz cakal hlavny bod dnesneho dna, ktorym bol navsteva solnej puste. Najprv sme sa zastavili pri solnych kopcoch, ktore sa vytvaraju nahrnanim soli lopatami do kuzelovitych tvarov aby sa sol na slnku presusila. Dalej sme uz pokracovali do stredu puste kde boli vdaka teplemu a suchemu pocasiu vytvorene mnohouholnikove solne obrazce. Vsade iba biela sol, modra obloha a nic viac.

Odtial sme potom pokracovali k znamemu solnemu hotelu, ktory kedysi sluzil aj na ubytovanie ale v sucasnosti je to uz len zastavka na obcerstvenie alebo na kupu suvenirov. Napriek tomu je to velmi zname a oblubene miesto, okolo ktoreho prejde kazda vyprava vratane minulorocneho Dakaru a su pri nom vlajky z celeho sveta. Neviem, ci ste videli vypravu Trabantov po Juznej Amerike ale ked tam boli tak prave slovenska vlajka tam chybala. Rozhodol som sa to napravit a odteraz uz tam hrdo veje aj nasa vlajka s nasimi menami.

Dalsou zastavkou bol nedaleky ostrov kaktusov Isla Incahuasi. Samotny ostrov posobi dost bizarne ked si predstavite obrovsku solnu pust, v strede ktorej z nicoho nic vyrasta 24-hektarovy ostrov plny obrovskych kaktusov. Najvacsie z nich dorastaju az do vysky 15m.

Paradne miesto na fotenie a oddych. Odtial sme uz pokracovali smerom na juh od Salaru, uzemim ktore lemovali hory a vulkany siahajuce az do vysky 6000m. Tesne pred zotmenim sme dorazili do hotela, ktory bol ako aj ten na obed cely zo soli a urcite aj vdaka tomu sa nam v nom dobre spalo.

2.den pustneho tripu – Laguny a vulkany

Skore vstavanie, na ktore sme si uz od Inka trailu zvykli bolo dnes este o hodinu skor ako zvycajne kvoli volbam. Bolivijske volby pripadli tentoraz na nedelu a kedze ich system vyzaduje 100% volicsku ucast a zakaz akejkolvek prace pocas volebneho dna, nasi soferi boli z toho trochu vystraseni. Bolo treba obist vsetky komunity a mestecka kde sa konali volby lebo inac by dostali vysoke pokuty. Uspesne sa nam podarilo vyhnut policii a vojakom, takze soferi si vydychli a my sme mohli dalej pokracovat v nasej vyprave. Tento den bol uplna pastva pre oci lebo tolko roznych farebnych kombinacii na kopcoch, kamenoch, jaskyniach, vulkanoch a lagunach sa len tak lahko nevidi…

Zastavili sme sa asi pri 4 lagunach a pri 3 z nich sme zazreli aj zopar plameniakov. Vidiet ich takto nazivo vo volnej prirode ako sa krmia krevetami v horskych lagunach, bol naozaj zazitok. To sme vsak este nevedeli co nas caka neskor. Po kratkej jazde sme vstupili do parku kde sme si zakupili listky a pokracovali dalej v jazde. Ked sme konecne zastali, to co sa pred nami objavilo, nas uplne dostalo. Boli sme pri Laguna Colorada. Je to syto cervena, najznamejsia laguna v Bolivii, v ktorej su stovky plameniakov na pozadi ktorych sa v dialke vynimaju zasnezene pohoria a vulkany. Uplne ako z pohladnice.

Dalej sa pokracovalo v jazde pozdlz hranice z Chile a aj ked som sa snazil ukecat nasho sofera Wascara aby sme nazreli aspon jednym kolesom do Chile, nedal sa zlomit. Nielen kvoli tomu, ze medzi Boliviou a Chile nie su najlepsie vztahy ale aj preto, ze sme mali dost nabity program. Dalsou zastavkou bol mensi park, ktoreho dominantou bol kamenny strom Rock tree, okolo ktoreho bolo viacero podobnych roztrusenych balvanov.

Nedalo mi to a hned som na jeden z nich vyliezol. Dovtedy sme si mylne mysleli, ze Dead woman’s pass z Inka trailu so svojimi 4215m bude najvyssi vrchol nasho vyletu po Juznej Amerike ale prave vtedy nam Wascar – nas sofer a sprievodca v jednej osobe povedal, ze sme vo vyske okolo 5000m, takze novy rekord prekonany. Dalsou kratkou zastavkou bol 7-farebny kopec na hranici s Chile a potom sme uz pokracovali k Sol de Manana gejzirom, ktore paradne dymia a vypustaju smradlavu siru. Su to vlastne obrovske otvory v zemi, ktore chrlia kudoly dymu a vedla nich su jazierka s bublotajucim bahnom. Uzasne prirodne divadlo…

To uz bola posledna dnesna zastavka a hned ako sme sa pohli, sme dostali defekt. Boli sme uz asi len 20 minut jazdy od ubytovne ale taketo veci si clovek nevyberie. Vraveli sme si, ze to by sme uz dosli aj peso… Ale napokon nebolo treba lebo Wascar bol nielen scitany chlap nabity informaciami ale aj zrucny technik a koleso vymenil behom 15 minut. Spytal som sa ho ci nepotrebuje helfnut ale mal to pod palcom. Cisty profik… Napokon sme teda uspesne dorazili do ciela a po veceri nas cakal este jeden bonus. Asi 100m od nasho ubytka bol bazen s termalnym pramenom Aguas Termales.

Hned ako sme sa najedli uz bola vonku tma, cize najlepsi cas na kupanie pod hviezdami. Pre mna je horsie ked je voda horuca ako studena a tato mala asi 35’C takze mi chvilu trvalo kym som si na nu zvykol. Kupat sa v Oktobri v studenej vode na Vodarenskej v Stiavnici mi nerobi problem ale takato vriaca voda uz ano.

Absolutnou peckou celeho kupania bola vsak hviezdnata obloha nad nami. Doteraz som najjasnejsiu nocnu oblohu videl na ture na Borisove ale s tymto sa to vobec nedalo porovnat. Mesiac svietil ako vypocuvacia lampa a stredom celej oblohy ziarila mliecna draha s Velkym aj Malym vozom, Orionom a dalsimi suhvezdiami. Je mi jasne, ze to bolo aj kvoli tomu, ze sme boli daleko od akychkolvek svetiel, cize ziaden svetelny smog naokolo ale aj tak. No a popri tomto vesmirnom divadle ked sa clapkate v teplej vode nasi ceski partaci vytiahli domacu slivovicu… Co viac si mozte priat? Dnes sa bude spat ako v mede.

3.den pustneho tripu – Navrat do Uyuni

Posledny den nasho pustneho vyletu bol uz viac-menej len o navrate do Uyuni. Po ceste sme mali este asi dve zastavky. Prvou bola pust Salvadora Daliho s kamennymi formaciami, ktore pripominali niektore z jeho uletenych vyjavov. Tou druhou bolo velmi fotogenicke zelene jazero Green lake rozprestierajuce sa pod sopkou Licancahur. Po chvili jazdy sme zavitali do maleho pustneho mestecka kde nas cakal posledny obed. Bola to taka mensia osada s kostolom, malym namestim a skolou kde decka hrali futbal. Este par hodin hrkania sa prasnymi cestami a podvecer sme boli naspat v Uyuni. Tam nas cakala vecerna jazda autobusom do hlavneho mesta La Pazu. Cesta vacsinou trva okolo 10-12 hodin ale mali sme trochu obavy lebo niektori nasi partaci na tripe cestovali do Uyuni z La Pazu autobusom a kvoli niekolko hodinovemu meskaniu a zaplavam sa im cesta pretiahla az na 30 hodin.

La Paz

Nastastie nam vsetko vsetko vychadzalo podla planu a za 10 hodin sme vystupovali v La Paze. Nielen mesto ale aj my sme sa pomaly preberali a domace tetky si zacali po chodnikoch rozkladat svoje veci, ktore potom cely den predavali. Ponukali vsetko mozne od ovocia, cez zeleninu az po oblecenie a suveniry. Kedze sme mali na La Paz iba jeden den rychlo sme sa isli na hotel zbavit batoziny, trochu si oddychnut a vyrazili sme do ulic. Nasou prvou zastavkou bola kaviaren v centre mesta pri prezidentskom palaci na Plaza Murillo kde sme sa stretli s nasimi kamosmi z Uyuni a vyrazili na obhliadku mesta s nimi.

Dozvedeli sme sa, ze La Paz je najkrajsi zhora tak sme sa nechali zaviezt taxikom k najblizsej zastavke lanovky, ktora krizuje cele mesto. Lanovka ma az 3 trasy (zelenu, zltu a cervenu). My sme sa najprv vyviezli zelenou az na uplny vrch El Alto. Cestou hore vidno rozdiely medzi jednotlivymi socialnymi vrstvami. V porovnani s Europou je to tu vsak presne naopak. Tu byvaju bohaci dole a ti najchudobnejsi su uplne hore ale zase s najlepsim vyhladom. Pohlad na La Paz zhora je fakt ohromujuci. Mesto ucupene v doline, obkolesene vysokymi horami odtial vyzera uplne inac. Lanovkou sme sa potom pustili naspat a kedze sa nam tato prehliadka zacala pacit, prestupili sme na zltu trasu a pokracovali lanovkou dalej do juznej casti mesta a potom zase naspat. Takto sme si obzreli mesto zo vsetkych stran.

Celkove naklady: 20 noci (Brazilia + Peru (Inka trail) + Bolivia):  £1720.00 

(Ceny za Marec 2015)

Vdaka za precitanie clanku. V pripade akychkolvek otazok, navrhov alebo postrehov budem rad ked mi ich napisete dole do komentov.