ADLER, SOCI, PETROHRAD, MOSKVA

Na Olympiadu do ruskeho Soci sme odchadzali s trochu zmiesanymi pocitmi vdaka kazdodennym informaciam z medii o netecucej vode, nefungujucej elektrine a inych problemoch v sportovych komplexoch. S bliziacim sa dnom nasho odletu uz toho bolo tolko, az nam Rusov zacalo byt luto a zacali sme s nimi nenormalne sympatizovat. Ale…

1.den – Prilet do Adleru

Ranny prilet na novovybudovane letisko v Adleri nas dal hned do obrazu. Ruski bratia spravili megalomansku Olympiadu, do ktorej nasypali vyse 50 miliard dolarov a treba povedat, ze to vidno na kazdom kroku. Nove cesty, zeleznice, autobusy, hotely v primorskom letovisku svietia ako neonky. I ked samotni Rusi tvrdia, ze vyhodit 50 mega kvoli dvojtyzdnovemu podujatiu je ciste blaznovstvo, dovolime si suhlasit. Dobra vec na tomto vsetkom je, ze nikde sa za nic neplati, teda je to v cene listka na sportove podujatie. Autobusy, vlaky, lanovky, zachody, WIFI vsetko gratis a na urovni.

Ta horsia je, ze vsade su nenormalne dlhe rady a na vsetko sa tu dlho caka. Sestra ma pred tymto varovala ale bral som to trochu s rezervou, takze odkaz pre nu: Marca, za tych 20 rokov sa fakt nic nezmenilo, stale sa tu vsade a na vsetko caka… Len ako priklad uvediem, ze na listky do Olympijskeho parku sme cakali v rade na letisku vyse 3 hodin. Dali sa kupit aj na stanici v Adleri ale ten rad bol dva krat dlhsi. Vsade vladne cisty chaos, jeden policajt posunie zabradlie dolava a o chvilu pride vyssia sarza a posunie ho pre zmenu doprava. A tak nejak je to tu so vsetkym… Dalsia vec je, ze takmer nikto tu nehovori po anglicky. Jedine stastie, ze viem dobre po rusky lebo anglinu sme boli nuteni zabalit hned po prvom dni.

Co ma tu vsak najviac stve je fakt, ze dobrovolnici a vsetci ostatni organizatori su otrasne informovani a posielaju ludi uplne opacnym smerom ako maju ist. Vzdy sa spytame aspon 3 ludi a kazdy nam povie nieco ine. Odteraz sa spoliehame uz len na mapy. Ja viem, ze Rusko je Rusko ale po Vancouveri a Londyne je toto uz nasa tretia Olympiada, takze sme videli ako to fungovalo inde. Nevadi, vsjo budet a vsjo v parjadke… Ale aby som nehovoril len o zaporoch, Rusi su zatial velmi mili, zvedavi, vypytuju sa odkial sme a dokonca nas aj obdivuju, ze sme sem vobec prisli.
Po ani nie 10 minutovej ceste vlakom z letiska vystupujeme na zeleznicnej stanici v Adleri. Primorske mestecko ziari cistotou, novotou a prisnymi kontrolami na kazdom rohu.

Este rychly presun autobusom a sme v hoteli. Unaveni z lietadla a casoveho posunu by sme okamzite zaspali ale kedze je dnes otvaraci ceremonial po kratkom osviezeni ficime totalne nabitym minibusom do centra pozriet si otvorenie na velkoplosnej obrazovke. Pred vstupom do live zony je vsak dalsi asi 3 hodinovy rad takze rezignujeme a napokon si pozrieme ceremonial s vysmiatym Zdenom Charom v najblizsom bare s mojim prvym capovanym ruskym pivkom. Na zdravie!

2.den – Adler

Okolo obeda sme sa vybrali do centra kde sa na zeleznicnej stanici otvaral Slovensky Olympijsky dom. Maly ale utulne zariadeny priestor priamo v srdci Adleru na vlakovej stanici dostojne reprezentuje Slovensko. Podarilo sa nam tu vymaknut strelkynu a teraz uz aj clenku Olympijskeho vyboru Danku Bartekovu tak sme sa s nou odfotili a trochu pokecali. Dobre sa pobavila na tom, ze sme sa s nou takto fotili uz na Londynskej Olympiade po vystupeni Lucnice. Potom sme uz vyrazili vlakom do Cervenej Polany kde sa konaju vsetky horske discipliny vratane biatlonovych rychlostnych pretekov, na ktore sme mali listky. Polana nas privitala novymi horskymi hotelmi vsetkych moznych svetovych sieti a paradnou sceneriou okolitych stitov.

Rychlo sme sa davom pretlacili do kabinkovej lanovky, z ktorej sa nam naskytol nadherny vyhlad na Cervenu Polanu ucupenu na upati Kaukazu. S nasimi Tatrami a kanadskym Whistlerom je to jedno z najkrajsich stredisk na svete. Este jeden presun sedackovou lanovkou a ocitli sme sa v biatlonovom areali Laura.

Ked sme prisli uz to tam pekne vrelo tak sme rychlo utekali ku trati asi kilometer od startu v lesiku s miernym stupanim aby sme mali dobry vyhlad na nasich biatlonostov, hlavne Mata Kazara. Nahodeni so vsetkymi slovenskymi doplnkami ake si len viete predstavit sme zacali fandit a po chvili sa ako prvy zo Slovakov objavil prave Mato. Makal ako o zivot a my sme kricali ako o zivot… Som s nami celkom spokojni lebo sa nam dvom podarilo prekricat sovietskych bratov, ktorych ako ste mohli vidiet je asi tak 90% v porovnani s cudzincami. Proste sme na Ruskej Olympiade…

Zvycajne sa nam podari dostat aj do casti kam by sme sa nemali a inak tomu nebolo ani na tejto Olympiade. Hned po dobehnuti poslednych biatlonistov sa nam podarilo presmyknut na stadion, takze sme mali na zivo aj vyhlasenie vysledkov a mohli sme si pofotit vsetkych medailistov vratane vitaza Ole Einara Bjorndalena. Kedze medaily sa odovzdavaju na Medal Plaza v Olympijskom parku v Adleri, tu vitazi dostali len kytice, ktore boli neskor hodene do publika a ako sme sa presuvali arealom k stupnom vitazov ani som sa nenazdal a Erika drzala jednu z tych vitaznych kytic v ruke… To uz bol zaver nasho prveho sportoveho dna, po ktorom sme sa pobrali lanovkou naspat do Polany a vlakom do Adleru.

3.den – Soci a Olympijsky park

Tento den sme sa vybrali na vylet do asi 20 kilometrov vzdialeneho Soci. Soci patri medzi jedno z najoblubenejsich primorskych letovisk hlavne pre rusku smotanku a je to tu aj vidiet. Vsade same hotely, penziony, restauracie, vsetko ciste a pekne upravene. V lete su tu plaze natolko preplene, ze niektori Rusi radsej chodia na dovolenky do nedalekeho Abchazska kde su prazdne plaze a polovicne ceny. Ako vsetko ostatne v Rusku aj tu je vsetko obrovske. Pozriete na budovu s napisom penzion a zistite, ze je to vlastne mrakodrap s tisic izbami. Najkrajsie na meste je pristav a arboretum Dendrarium, v ktorych sa da kludne stravit aj cely den.

Teple pocasie a primorska atmosfera sposobili, ze sa nam vobec nechce odist ale mame este pred sebou navstevu Olympijskeho parku, takze sa presuvame naspat do Adleru.
Kedze som mal tu cest vdaka vystupeniu na otvaracom ceremonialy v Londyne obzriet si cely komplex niekolkokrat, nemyslel som, ze ho nieco prekona. Musim vsak priznat, ze Olympijsky park tu v Adleri prekonal vsetky moje ocakavania. Najmodernejsie stadiony sa medzi sebou predbiehaju, ktory z nich poskytne navstevnikom farebnejsiu show. Na korculiarsky stadion Iceberg je dokonca premietana fantasticka audio-vizualna 3D projekcia, na ktorej je mozne vidiet najlepsie sportove momenty kazdeho dna, videa a fotky navstevnikov, medailove ceremonie, umiestnenie krajin, pocasie, program atd. To najlepsie vsak vzdy prichadza na koniec a tym bol v parku Olympijsky ohen.

Rusi to aj v tomto vychytali a vytvorili umelecke dielo pripominajuce plavajucu labut, na vrchole ktorej hori Olympijsky ohen. Pod nim je vytvorene jazierko, v ktorom su vysvietene Olympijske kruhy a dookola mnozstvo blikajucich svetielok, ktore vytvaraju nadherny obraz. Proste pecka na zaver…

4.den – Rano pri mori, vecer v horach

Kedze sme boli ubytovani asi 10 minut peso od plaze rozhodli sme sa ist pozriet Cierne more nielen z bulharskej ale teraz uz aj z ruskej strany. Vonku bolo paradnych 15 stupnov a slnko prazilo tak, ze sme okamzite zhodili vetrovky a behom par minut sme boli na plazi. Slnko a sum mora nas velmi rychlo dostal do dovolenkovej nalady a keby som mal plavky asi by som sa aj okupal…

Po chvili vegetenia sme sa vratili na hotel a odtial sme vyrazili na stihacie preteky v biatlone do Cervenej Polany. Do biatlonoveho arealu sa nam podarilo prist asi v dvojhodinovom predstihu, takze sme mali dost casu obzriet si cely areal a pozdravit nasich chalanov pri treningu. Potom sme sa uz presunuli na nas flek asi kilometer po starte pri miernom stupani odkial sme mohli dobre povzbudzovat Mata a Pala Hurajta, ktori sa kvalifikovali do dnesnych stihaciek. Ako aj minule nase hlasivky dostali poriadne zabrat a vedla stojaci Ukrajinci a Rusi nechapali co sa deje ked okolo nas bezali Mato s Palom… Tentoraz bezali az 5 kol takze ku koncu sme uz obaja pekne jodlovali… Matovi sa podaril paradny kusok a posunul sa o 14 miest vyssie oproti predoslemu preteku na 23. miesto.

Po skonceni sme sa opat dostali na stadion, pozreli sme kvetovy ceremonial, pofotili vitazov a odchod. Opat nas cakal dlhy rad na lanovku ale Rusov ani v takychto pripadoch nic nerozhodi. Ocividne su zvyknuti na cakanie a ked uz je to aj na nich pridlho tak si zacnu spievat… Pocas tychto dni som si zacal normalne pripadat ako nejaka atrakcia v lunaparku. V mojom slovenskom drese s dvojkrizom na hrudi som svietil ako kriklavozelene snurky v novych sangajoch… Farby nasej vlajky su rovnake s ruskymi len ten znak im tam nejak nesedel a tak sa vypytovali odkial sme a hned sa s nami aj fotili… Ziaden problem, davaj drug moj a uz sme hadzali hollywoodske usmevy so slovenskymi doplnkami na vsetky strany.

5.den – Odchod z Adleru, prilet do Petrohradu

Velmi sa nam z vyhriateho Adleru odchadzat nechcelo lebo sme vedeli, ze nas tam hore caka pekna kosa ale tiez sme sa tesili na dalsie dobrodruzstvo. Este davame posledne foto na letisku s hosteskami propagujucimi Formulu 1, ktora bude v Soci koncom tohto roku.

Rychly check-in a nasadame do lietadla smerujuceho do Petrohradu s medzipristatim v Moskve. Zasnezena Moskva nas privitala -5’C, takze trochu teplotny sok ale v Petrohrade bolo po prilete +2’C, takze celkom do pohody. Bus, metro, check-in a dobru noc.

6.den – Petrohrad

Hned po ranajkach sme mali zabukovanu pesiu obhliadku mesta, na ktorej sme sa dozvedeli vela zaujimavosti o meste. Prehliadka zacinala pri Alexandrovom stlpe oproti Zimnemu palacu, v ktorom sa nachadza svetoznama Ermitaz, po Louvri druha najvacsia galeria na svete. Ako nam bolo povedane, Petrohrad sa nachadza na 42 ostrovoch a v meste je celkovo 100 mostov. Z jedneho z tychto mostov sa nam naskytol uchvatny pohlad na zamrznutu Nevu. Asi pred 2 tyzdnami tu bolo okolo -20’C, takze sa po lade dalo aj trochu prejst. S nasim hladkym ladom sa to vsak ani zdaleka nedalo porovnat. Lad na Neve su obrovske, z vody vytrcajuce kryhy oslahane vetrom. V strede rieky bolo dokonca vidiet lodou cerstvo rozbity pas ladu, ktory uz cez noc stihol zamrznut.

Stihli sme si este obzriet sochu Bronzoveho jazdca a Chram Svateho Izaka, z ktoreho je vraj pekna vyhliadka ale kedze bola streda, bol zatvoreny. Pozrieme inokedy. Vedla tohto chramu sa nachadza luxusny hotel Astoria, v ktorom podla zachovanych pozvanok planoval Hitler velku party po dobiti Petrohradu. Nedaleko nas sa nachadzala Trojicka katedrala a aj ked nepatri medzi najznamejsie, na obrazku vyzerala velmi pekne. Biely chram s modrymi kupolami pripominal rozpravkove kostoly na greckom ostrove Santorini. Dobre, ze sme isli… Pred katedralou sa tiez nachadza mohutny stlp vytvoreni z hlavni diel, ktore ostali na uzemi Petrohradu pocas rusko-tureckej vojny.

Nasledoval navrat do centra popri spicatej budove Admirality a potom cez most na druhu stranu Nevy s peknym vyhladom na Petro-Pavlovsku pevnost. Hned za mostom je dalsia dominanta, ktoru vidno uz z dialky. Su nou 2 vysoke rostralne stlpy s vycnievajucimi predkami lodi hned vedla petrohradskej burzy. Ostal nam este cas na rychlu obhliadku Ermitaze v Zimnom palaci a pobrali sme sa do hotela.

7.den – Petrodvorec

Na dnesny vylet do Petrodvorca som sa obzvlast tesil lebo aj ked sa hovori, ze je to len kopia zamku vo Versailles, dovolim si tvrdit, ze zahrady su o nieco krajsie. Zo stanice Avtovo sme si zobrali “marshrutku” a za pol hodiny sme uz vystupovali pri Petrodvoreckych zahradach. Letne sidlo ruskych carov na pobrezi Finskeho zalivu vybudovane Petrom Velkym naozaj vyzera ako spominany Versailles ale ma aj niektore osobite doplnky, ktore vo Francuzsku nie su. V jednom kridle palaca bola vystava, ktorej sucastou bolo aj Fabergeho preslavene vajce tak sme nevahali a isli si ten majstrovsky klenot obzriet. I ked ani jedna zo 173 fontan v zime nefunguje, samotny park s pozlatenymi sochami posobi majestatnym dojmom. Najfotogenickejsim miestom su kaskadovite terasy hned pod palacom so Samsonovou fontanou.

Park konci v nedalekom pristave vo Finskom zalive, ktory bol na nase prekvapenie zamrznuty. Trochu sme si zablbli na snehom pokrytej plazi, pofotili sa na lade a pobrali sa naspat do Petrohradu. Po prichode naspat sme si isli obzriet dalsiu dominantu mesta, ktora nechyba na ziadnej pohladnici. Je nou Chram Preliatej krvi, ktory bol vybudovany na mieste kde bol zavrazdeny car Alexander II.

Budova sa az napadne podoba na slavnejsi Chram Vasilija Blazeneho v Moskve a je vysperkovana nielen zvonka ale aj zvnutra. Samotny interier je vyzdobeny obrovskymi obrazmi vytvorenymi z malickych mozajok.

8.den – Carskoje selo

Dnesny den sme zacali navstevou Chramu Svateho Izaka, ktory bol pri nasej poslednej navsteve zavrety. Je to najvacsi ortodoxny chram v meste a bolo nam povedane, ze je to miesto s najlepsou vyhliadkou na mesto. Po vyslapani 260 schodov sa nam naskytol uzasny vyhlad a mali sme cely Petrohrad so vsetkymi jeho pamiatkami ako na dlani. Potom sme sa uz vybrali za hlavnym cielom dnesneho dna, ktorym bola navsteva Jekaterinskeho palaca, znamejsieho ako Carskoje selo. Uz z dialky svietila modrasta fasada palaca, ktory sa nachadza konci rozlahleho parku.

Ocividne je to oblubene miesto ruskych svadobcanov, kedze sme tam stretli niekolko svadobnych parov. Byvale sidlo Romanovcov je preslavene najma Jantarovou komnatou, na ktoru som sa najviac tesil. Mytmi opradena komnata, ktorej osud je doteraz neznamy naozaj stoji za obzretie.

Hovori sa, ze ked Nemci napadli Rusov pocas II. svetovej vojny, domaci sa snazili skryt co najviac artefaktov. Zacali rozoberat aj Jantarovu komnatu ale kedze bola poskladana z malych kuskov a nemali uz dost casu rozhodli sa ju pred nacistami prekryt vsetkym moznym co mali po ruke. Od papiera, cez tapety az po zavesy. Bohuzial sa im to nepodarilo a nemcuri ju nasli, rozobrali a odviezli nevedno kam. Komnata je do cerveno-oranzova zafarbena miestnost a musim povedat, ze taku paradu som fakt necakal. Od spodu az po vrch male kusky jantaru pracne poskladane do seba, ozivene obrazmi, zrkadlami a hodinami vytvaraju uzasny celok. Nedalo mi to a znovu som prebehol cely palac aby som si Jantarovu komnatu obzrel este raz.

Na prizemi sa nachadza komplet cela historia carskej rodiny Romanovcov a dobove fotografie zbombardovaneho palaca pocas II. svetovej vojny. Zacalo sa uz pomaly stmievat tak sme sa pobrali naspat do Petrohradu a dnesny den sme rozhodli zakoncit sportovo. Ked uz sme tu chcel som tiez vidiet aspon jeden zo stadionov. Vybral som si asi ten najznamejsi – futbalovy stadion Zenitu Petrohrad. Koniec dnesneho dna ako z velkej knihy.

9.den – Rozlucka s Petrohradom, prilet do Moskvy

Kedze nas dnes cakal vecerny let do Moskvy, nechali sme si na posledny den uz len 2 pohodove jedohubky. Tou prvou bol park miniatur, ktory sa nachadzal hned za Petro-Pavlovskou pevnostou a tou druhou slavna Aurora. Park miniatur zobrazuje vsetky dolezite pamiatky v meste v zmensenej mierke ale kedze je uzavrety, da sa pofotit len zvonka. Potom sme sa popri stale zamrznutej Neve pobrali k dominante mesta – Aurore. Slavny kriznik, ktoreho vystrelom sa zacala Velka oktobrova socialisticka revolucia utokom na Zimny palac, je ukotveny v malom zalive. Dostojne posobiaca lod ma este aj dnes nasmerovane dela na druhy breh Nevy.

To uz bola nasa posledna zastavka, po ktorej nam neostavalo nic ine ako sa s Petrohradom rozlucit a pobrat sa na letisko odkial nas cakal asi hodinovy let do Moskvy.

10.den – Moskva

Hned po ranajkach sme sa vybrali na obhliadku hlavneho mesta Ruska. Ku Kremlu to mame asi len 20 minut peso a podarilo sa nam vymaknut Moskvu pocas dopravnej spicky. Ak mame v Rusku pred niecim respekt tak je to urcite premavka na cestach, na ktorych sa Rusi prehanaju ako blazni. Hned pri nas je 7-pruhova cesta v jednom smere, na ktoru sa radsej ani neunuvali urobit prechody, takze je ju mozne prejst jedine podchodom. Kedze dnes je vacsina muzei zavreta, Mauzoleum aj Tretjakovsku galeriu odkladame na iny den. Miesto toho sme sa vybrali do znameho Izmajlovskeho komplexu s drevenym Kremlom. Na zajtra mame zabukovaneho sprievodcu po meste tak dnes dame len kratku obhliadku centra s legendarnym Cervenym namestim.

Jedno z najznamejsich namesti sveta je pojem sam o sebe a v jeho kremelskych stenach je zapisany kus ruskej historie. Namestie je obkolesene historickymi skvostami ako napriklad uz spomenutym Mauzoleum s pozostatkami V.I.Lenina, dalej malebnym chramom Vasilija Blazeneho, ktory nemoze chybat na ziadnej pohladnici a fotografii, pokracuje najznamejsim ruskym obchodnym domom GUM a zakoncuje ho cervena budova Statneho historickeho muzea. Nad vsetkym tym sa z pravej strany hrdo vynima Kremel s vysokymi cervenymi murmi a dominantnou Spasskou vezou s hodinami. V case nasej navstevy asi polovicu namestia zaberalo klzisko, postavene pred GUMom, ktory oslavoval 120.vyrocie zalozenia.

Ani to vsak nic neuberalo na krase Cerveneho namestia, ktore sa len tazko da opisat, treba ho jednoducho vidiet.

11.den – Moskva

Dnesny den sme zahajili obhliadkou mesta s mladym sprievodcom Pavlom. Musim povedat, ze tieto prehliadky mame velmi radi lebo su vzdy nabite informaciami o meste, v ktorom sa prave nachadzame. Stretli sme sa s nim pri soche Karla Marxa priamo oproti Bolsojmu teatru. Slavne divadlo este aj teraz patri medzi top divadla sveta a vsetky predstavenia su mesiace dopredu vypredane.

Po pravej strane je luxusny hotel Metropol kde sa po revolucii v roku 1917 konali vsetky zjazdy strany a recnili tam vsetci predstavitelia vratane Lenina. Nedaleko odtial sa nachadza budova znamej KGB, ktora je momentalne v prestavbe a po jej ukonceni bude takisto sidlom tajnej sluzby FSB. Potom sme sa uz presunuli na Cervene namestie. V strede namestia sa nachadza vyvysena kruhova stavba (Lobnoe mesto), o ktorej sme sa dozvedeli, ze to bolo miesto odkial boli vyhlasovane zaciatky a konce vojen a vsetky dolezite udalosti, ktore sa udiali nielen v Rusku ale po celom svete.

Prehliadka koncila v GUMe kde sme dostali tip na dobre a cenovo prijatelne jedlo. Moskva je fakt draha a cenami prekona aj Londyn, takze sme boli radi za tento tip. Restauracia sa nachadza na 3.poschodi a vola sa Stolovaja. Necakali sme, ze v ruskom Harrodse bude takato restauracia ale mozme potvrdit, ze jedlo je naozaj chutne a za rozumne ceny. Po obede sme si isli obzriet Lomonosovu univerzitu a neskor chram Krista Spasitela, ktory je nedaleko centra a je z neho paradny vyhlad na rieku Moskva a Kremel.

Zacalo sa zvecerievat tak sme sa rozhodli zakoncit dnesny den prechadzkou popri rieke do Gorkeho parku, v ktorom sa okrem ineho nachadza aj slavny raketoplan Buran. Cestou k nemu sme minali obrovsku sochu Petra Velkeho na lodi. Samotny park je oblubene miesto Moskovcanov na oddych a v jeho strede sa nachadza klzisko ake sme este nevideli. Velkostou pripomina okruh Formule 1 so znackami so smerom jazdy, lavickami na oddych, obcerstveniami a dokonca aj fajciarskymi boxami. Myslim, ze by nam kludne stacil aj jeden okruh na nom a mali by sme dost. Kazdy den objavime na nasich potulkach po Rusku nieco obrovske co nam vyrazi dych.

12.den – Moskva

Konecne je utorok a mozme si obzriet veci, ktore boli vcera zavrete. Zaciname Mauzoleom lebo je otvorene iba 3 hodiny kazdy den. Hned pred vstupom treba odlozit vsetky vaky, fotaky a telefony do uschovne inac nas nepustia dnu. Prisli sme dost skoro, takze sme vobec nemuseli cakat a hned sme sme sa dostali do arealu Mauzolea. Par schodov dole a sme pri sklenenej hrobke, v ktorej lezi zabalzamovany Lenin. Uz roky sa vedu diskusie, ci by nemal byt konecne normalne pochovany a vyzera to tak, ze mu to onedlho asi aj bude dopriate. Za Mauzoleom sa este nachadzaju hrobky s bustami vyznamnych politikov a generalov vratane takych mien ako general Zukov, Breznev, ci Stalin.

Dalsou nasou zastavkou bola navsteva samotneho Kremla. Majestatne sidlo prezidenta a ruskej dumy posobi ako mesto v meste obohnane vysokymi murmi. V areali je asi 5 pravoslavnych kostolov, z ktorych 4 boli spristupnene a tie sme si aj obzreli. Dve pre mna najzaujimavejsie veci boli Car puska – 40 tonove delo a Car kolokol – 200 tonovy zvon s ulomkom crepiny pred nim. Oba kusky patria medzi najvacsie na svete a su vyzdobene roznymi ornamentami a symbolmi.

Odchod z Kremla a pokracujeme do slavnej Tretjakovskej galerie s dielami ruskych umelcov. Klobuk dole pred tym co je tam namalovane lebo niektore obrazy vyzerali ako fotografie. Este vecerna rozlucka s vysvietenym Cervenym namestim a ficime sa balit na zajtrajsi odlet do Londyna.

Co povedat na zaver nasho dvojtyzdnoveho tulania sa po maticke Rusi… Asi tolko, ze tato cesta trochu zmenila moj nazor na Rusov a Rusko ako take po vsetkych strankach. Mozem vsak povedat, ze prevazuju hlavne dobre spomienky. Ludia – vacsinou mili, snazili sa pomoct, vyzvedali odkial sme a ratalo sa im, ze hovorime ich recou. Jazyk – ak neviete po rusky budete to tu mat fakt tazke, hlavne teda bez azbuky v moskovskom metre. S anglictinou nepochodite skoro nikde, dokonca aj na letiskach mali problemy ale urcite je to trochu spojene aj s ruskou hrdostou. Jedlo – kapitola sama o sebe. Pamatam si zo zakladnej skoly – tyzden ruskej kuchyne, ktory som zo srdca neznasal. Teraz nemozem povedat na rusku stravu jedine krive slovo. Mozno az na chlieb, vsetko ostatne bolo velmi chutne a kvalitne. Od salatov, polievok, cez ovocie a zeleninu az po rozne druhy masa, zmrzliny a sladkosti. Fakt dobre papkanie.

Vela sme chodili a vela aj videli a vsetko to co sme videli stalo za to. Kazdy den sme boli na nohach 10-14 hodin ale v Rusku je to uz raz tak, u nas je 100 kilometrov pekne daleko, v Rusku je to hned tu za rohom. Aj v tomto mala sestra pravdu. Vsetko je tu obrovske – cesty, chramy, sochy, namestia… Aby ste mali aspon aku taku predstavu, vsetko co ste doteraz videli si vynasobte minimalne dvomi aby ste sa k ruskej realite aspon trochu priblizili. Ak by ste nahodou uvazovali nad tym, ci mate do Ruska ist tak nevahajte. Opraste svoje stare znalosti rustiny a vyberte sa za dobrodruzstvom. Vrele odporucam… Do svidanija

Tip 1: Najlepsi cas na navstevu Petrodvorca je od jari do jesene ked su zapnute fontany.

Tip 2: Velmi dobre jedlo za rozumnu cenu najdete v predrazenej Moskve v obchodnom dome GUM na najvyssom poschodi. Restauracia sa vola Stolovaja.

Tip 3: Na internete si zabukujte pesiu turu po meste a dozviete sa vela uzitocnych informacii. Je to zadarmo ale na konci sa vzdy podla uvazenia nechava sprievodcovi nejake sprepitne.